Vždy som bola zástanca prirodzenej krásy a aby všetko vyzeralo čo najviac prirodzene a neutrálne. Odsudzovala som ženy, ktoré si dávali robiť nechty a lepili umelé riasy. Nerozumiem však tomu, prečo som sa správala tak veľmi predpotopne. Prečo to pre mňa vlastne bolo také dôležité a prečo som tak veľmi chcela, aby všetko vyzeralo najlepšie, ako to len šlo, ale len v rámci prirodzenosti. Je jasné, že to bola hlúposť a že som to celé mala nechať tak. V konečnom dôsledku, nech si predsa každý robí, čo chce a nech sa na to celé vykašle. Ale trvalo mi dlho, kým som to pochopila.
O čom je prirodzená krása?
Prirodzená krása predsa jednoznačne nie je len o tom, ako sa tvárime, že vyzeráme. Je to skutočne o správaní, je to o celkovom vyžarovaní a jednoducho chceme robiť všetko preto, aby šlo naozaj všetko tak dobre, ako má. A to, že má niekto urobené nechty a mihalnice ešte neznamená, že nemôže byť prirodzený. My ženy však máme veľmi často sklony odsudzovať sa navzájom. Napriek tomu, že by to tak byť nemalo a že by sme sa mali navzájom skutočne podporovať a neriešiť veci, ktoré robia iné ženy.
Ženy by sa mali podporovať
Bolo mi však jasné, že keď takto odsudzujem ja, ostatné ženy to majú určite veľmi podobne. Ako ich však od toho odnaučiť alebo odhovoriť? To je niečo, na čo by sme sa možno mali zamerať, keď chceme meniť našu mentalitu. Ale ako to urobiť? Každá žena si to jednoducho musí premyslieť sama, aby vedela, o čom to celé naozaj je a čo môže skutočne robiť preto, aby bolo všetko v najlepšom poriadku. Verím tomu, že raz sa to naozaj stane. Že to skutočne dokážeme a že to najlepšie, čo sa nám môže stať, je zamerať sa presne na toto. Verím tomu, že ženy sa naučia, ako sa môžu rešpektovať navzájom. Sme predsa ženy, musíme jednoducho držať spolu, a to je dôležité. Preto som šťastná, že som to pochopila.