Kedysi v detstve od priateľky som dostala zošit, v ktorom boli reprodukcie významných autorov. Chodila som vtedy na výtvarnú školu a páčili sa mi obrazy. Nikdy som sa nenaučila maľovať. Láska k výtvarným dielam z ľudovej školy umenia mi ale zostala aj dnes.
Pri svojich cestách po svete nikdy nevynechám možnosť navštíviť galériu. Pozrieť si obrazy. Postáť chvíľu pre plátnami velikánov sveta. Miluje ale aj drobné kresby v detských knihách.. Ilustrácia je často dôležitejšia ako samotný obsah. Nikdy som deťom nečítala rozprávky podľa písaného textu. Vždy to bolo moje voľné rozprávanie na tému určenú ilustráciou. Neviem čím to je , ale moje deti milovali takto podané rozprávky. Fascinovali ich oveľa viac, ako klasicky čítaný text mojím manželom.
Všetci máme niečo čo máme radi. Knihu, obraz, sochu. Ja má rada Repina. Páčia sa mi jeho portréty vyjadrujúce ďaleko viac, ako vystihne fotografia. Iba vďaka nemu som začala počúvať Musorgského. Fascinoval ma totiž jeho portrét. Pôsobil na mňa ako všetko možné, len nie skladateľ. Nevedela som si ani len predstaviť, akú tvorbu za ním mám hľadať. Mimoriadny je aj jeho portrét Tolstoja. Čítala som jeho Vojnu a mier. Vždy som si ho predstavovala práve tak, ako ho Repin zachytil.
Najúžasnejšie je ale jeho dielo Burlaci na Volge. Prepracovaný do najmenšieho detailu. Niet tu nevyužitého miesta. Niet tváre a výrazu, ktorý by sa opakoval. Nikto vám nemusí vysvetľovať, čo týmto obrazom maliar myslel. Neznášam novodobé umenie, kde je nutný výklad autora k dielu. Príde mi to potom ako mazanica, ktorej dá autor dodatočne názov. Milujem obrazy, ktoré priamo oslovia diváka a vlejú do neho emóciu chvíle, obdobia.
Sú to obrazy génia, za ktoré som nekonečne vďačná. Určite mali vplyv na mnohých a mnohých obyčajných obdivovateľov umenia, ale aj ne celé generácie výtvarnikov.